Aktivity človeka na Antarktíde

Antarktída znamená opak Arktídy a je to najjužnejší svetadiel nachádzajúci sa okolo Južného pólu. Prvým človekom, ktorému sa podarilo dosiahnuť Južný pól bol nórsky polárny bádateľ Roald Amundsen. Ani neľudské podmienky panujúce na Antarktíde človeka nezastavili a nebojácne sa vrhol do jej preskúmavania.

Hoci sa podniklo veľa polárnych expedícií a je postavených veľa polárnych staníc, ani veľká ľudská chamtivosť nezmenila nič na tom, že Antarktída stále zostáva jediným miestom na svete, ktoré nikomu nepatrí.

Mapa, ktorú som spracoval pre predmet Tematická kartografia a ktorú vám teraz ponúkam k stiahnutiu, zobrazuje rôzne typy aktivít podniknutých človekom za poznávaním tohto krásneho svetadiela. Téma mapy je veľmi zaujímavá a fascinujúca a veľmi ma bavilo na nej pracovať.

Údaje o všetkých polárnych expedíciách, lokalizačných miestach výskumných staníc, letiskách, kempoch, ľadovcoch, monumentoch, prístavoch, vrcholoch, kostoloch a o rozdelení jednotlivých teritórií boli spracované podľa informácií z anglickej Wikipedie (en.wikipedia.org) a zo stránok antarktickej digitálnej databáze (SCAR) dostupnej z www.add.scar.org.

Zásadná časť mapy je tvorená mapovým poľom, ktoré zachytáva Antarktídu v azimutálnom stereografickom zobrazení pre južné polárne oblasti.

Jednoduchým bodovým kartodiagramom, ktorý vyjadruje štatistické dáta pomocou bodov viažucich sa k danej lokalite, som vyjadril výskumné stanice a letiská. Stanice som rozdelil podľa celkovej kapacity osôb (najväčšiu kapacitu – 1 000 osôb – má americká stanica McMurdo) a letiská podľa dĺžky ranveji.

Monumenty sú chránenými územiami historického záujmu na Antarktíde. Ich zoznam bol prvýkrát vypracovaný v roku 1972 a sú chránené Zmluvou o Antarktíde z roku 1959. Problémovou úlohou bolo ich zanesenie do mapy, pretože v okolí Antarktického polostrova a Rossovho pobrežného ľadovca ich bolo príliš veľa na malej ploche. Preto som ich zoskupil do jednoduchého bodového kartodiagramu, ktorý vyjadruje ich absolútny počet.

Bodovým znakom som vyjadril kempy, ktoré som rozdelil podľa znaku na kemp, sklad a úkryt. Ďalej sú v mape zobrazené kostoly, prístavy, porty, niektoré ľadovce a kóty. Plochou sú vyjadrené najznámejšie pobrežné ľadovce a pohoria. Zobrazené vrstevnice sú v intervale po 500 m.

Farebné čiary zobrazujú niektoré historické expedície a expedície podniknuté za dosiahnutím Južného pólu. Medzi najznámejšie patria expedície Amundsena a Scotta, dvoch rivalov, ktorých cieľom bolo dostať sa na Južný pól skôr ako ten druhý. Napokon sa to podarilo nórskemu bádateľovi Roaldovi Amundsenovi, ktorý dosiahol Južný pól 14. 12. 1911.

Jeho britský rival, celým menom Robert Falcon Scott, sa po namáhavej ceste musel len smutne prizerať vlajúcej nórskej vlajke, keď dosiahol Južný pól o 33 dní neskôr ako Amundsen. Cesta späť sa mu stala osudnou – zahynul na nej len 18 km pred zásobujúcim stanom.

Pomocou líniových výsečí som vyznačil teritoriálne nároky na Antarktídu, ktoré som farebne odlíšil. V Antarktíde existuje osem takto vymedzených území. Z toho jedno, Zem Márie Byrdovej si nenárokuje žiadny štát.

Tieto nároky sa dajú chápať len ako formálne, pretože politický štatút Antarktídy spravuje Zmluva o Antarktíde uzavretá roku 1959 vo Washingtone. Medzi jej najdôležitejšie body patria mierová vedecká spolupráca, zákaz vojenského využitia a zmrazenie nárokov nad suverenitou akejkoľvek časti Antarktídy.

Na záver jeden citát o Antarktíde od austrálskeho reportéra. Prekladom si myslím, že by stratil svoje čaro:

„If Antarctica were music, it would be Mozart. Art, and it would be Michelangelo. Literature, and it would be Shakespeare. And yet, it is something even greater, the only place on earth that is still as it should be. May we never tame it.“ (Andrew Denton)

* * *

Mapu Miroslava Minárčika si můžete stáhnout v plném rozlišení jako obrázek JPEG (vhodné pro prohlížení na monitoru) nebo dokument PDF (vhodné pro tisk).